Dion - miesto sily
Na mnohých miestach našej planéty existujú takzvané miesta sily. Napríklad v katedrále Chartrés vo Francúzsku, v Stonehenge, Delfách... Málokto však počul o Dione, blízko Olympijskej riviéry, mieste, ktoré je v súčasnosti najvýznamnejším miestom sily v Grécku.
Mesto postavili na uctievanie Olympských bohov ešte v prehistorických časoch. Už sám názov Dion dáva tušiť, že miesto patrí Diovi. Postavili tam celý komplex chrámov nielen na počesť Dia, ale aj jednotlivých bohov obývajúcich Olymp. Gréci boli presvedčení, že obetovanie a rituály na tomto mieste zabezpečia priazeň bohov nielen Grécku, ale celému svetu.
Do Dionu putovalo veľa mocných tohto sveta: Alexander Veľký tam obetoval Diovi pred každou vojenskou výpravou. V čase najväčšieho rozkvetu, v 5. a 4. storočí p. n. l., malo mesto 10 000 obyvateľov, najmä kňazov a služobníkov svätyne. V tom čase kráľ Archelaos usporiadal v Dione obrovské slávnosti na počesť Dia a olympských múz. Zorganizovali olympiádu, hrali divadlo, konali sa mystériá, a to všetko v amfiteátre postavenom na tieto účely.
Dion, žiaľ, neprežil... Podpálili ho barbari, zničili zemetrasenia, až nakoniec všetko zakryla blatom povodeň. Ale práve vďaka nej zostalo veľa budov dobre zakonzervovaných.
Cez Dion prechádzajú tzv. ley lines, ktoré okrem iného slúžia na ako svojrázny transformátor medzi miestami sily. Z výskumov vyplýva, že každá z antických svätýň v Dione mala spojenie s Olympom a časť z nich bola navzájom prepojená aj s amfiteátrom.
Tamojší amfiteáter postavili v súlade s kánonmi gréckej architektúry, to znamená tak, aby uhol nachýlenia hľadiska k scéne vyvolával silné magnetické vyžarovanie. To ono spôsobovalo, že akustika objektu bola vynikajúca, o čom sa v starých gréckych amfiteátroch môžeme presvedčiť dodnes. Herci nepotrebovali mikrofóny, pretože ich šepot počuli aj diváci na najvyšších sedadlách.
Takéto usporiadanie prialo aj koncentrácii kozmických energií v centre objektu. To bolo veľmi dôležité, pretože divadlá v starom Grécku neboli len príbytkami múz, ale odohrávali sa tam aj mystériá a iniciačné rituály.
Geomantickou zaujímavosťou Grécka je samotný Olymp. Napriek všeobecnej mienke nie je to jeden vrcholec, ale veľký horský masív, ktorý sa ťahá od severu na juh na ploche 40 kilometrov. Starí Gréci predpokladali, že na vrcholcoch masívu sídlia dvanásti olympskí bohovia. Práve k nim bežia z dionských chrámov geomantické línie. Každá z nich je pripísaná určitému božstvu. Čo je zaujímavé, ich farby (vnímajú ich prútikári) zodpovedajú farbám náležiacim bohom (treba vedieť, že Gréci zosobňovali kozmické energie do podoby bohov).
Pripravuje VIA
Via, 11.08.2004
pripraviť na tlač | napíšte autorovi: formulárom, alebo jurasek (zavinac) jurasek (bodka) sk