Možno... - vianočný darček zadarmo sa vždy hodí
Možno som iba priopatrný a a po prečítaní včerajšieho emailu - je na konci článku - príliš nedôverčivý a nič by sa nestalo. Hoci tí dvaja patrili medzi tých našich opálenejších spoluobčanov. A možno by som skončil pováľaný, s rukou privretou v okienku auta šoféra, ťahaný popri aute par (desiatok) metrov, bez peňaženky, kľúčov, a možno aj bez auta. Možno mám iba veľké oči...Možno. No ale po poriadku, čo sa mi dnes okolo obeda prihodilo...
Práve som sa chystal nastúpiť do auta, zaparkovaného čiastočne na chodníku na Seberíniho,
pred hotelom Bratislava v smere akože do sídliska - ku Kocke.
Naproti zastavilo biele auto a šofér Róm, Cigáň - či ako sa teraz nazývajú -
sa slovensky, možno s nejakým českým prízvukom pýtal, kadiaľ je cesta na Brno.
Hovorím im, no to je na druhej strane Bratislavy, lepšie ísť cez Petržalku;
pôjdete na križovatke doľava, potom doprava a na tej ďalšej doľava a na most.
A on že dík a tak žoviálne, že chytaj - a hodil mi bezchybne, cez ulicu (je dosť
úzka) do rúk krabicu s holiacim strojčekom. Všimol som si, že nebola nová.
A ja že čo ako?
A on, to je pozornosť firmy, a že poď, podaj mi ruku - a vystrčil svoju.
A ja - zapli mi radary (aj pod vplyvom doleuvedeného emailu); nakoniec, nie som
podnikateľ, aby som podával ruku stále a komukoľvek - že nie. A že čo to je,
nechcel som ísť k nemu.
A on - a neviem či nepovedal, že masážny strojek a nie holiaci, no poď sem a
podaj mi ruku.
A ja, že ja to nechcem (ale mal som tú krabicu v rukách, čo s ňou?), že tu to máš a
hodil som mu to cez ulicu naspäť. Nemal som takú presnú mušku ako on, krabica
narazila do dverí pod okno, ja som sadal do auta, zatlačil pre istotu štuplík,
štartoval a ešte videl, ako priotvoril dvere, krabicu zodvihol a auto odišlo.
Pôvodne som sa chcel otočiť a ísť po Seberíniho ulici naspäť, ale - najmä,
keď som videl, že zabočili skôr doľava (je tam parkovisko - nešli sa tam
otočiť?) - radšej som "prchal". Čo keď by chceli odo mňa za
peniaze, že som strojček hodením poškodil. Ak by ma teda nejako zastavili.
Takže som radšej zmenil plán a ani som nešiel kúpiť výborný prievozský chlebík.
Ani teda neviem, či v tej krabici naozaj holiaci strojček bol, ani to, koľko
títo naši spoluobčania pri hľadaní cesty do Brna už holiacich strojčekov rozdali
a či ich majú pripravených dosť, aby teda do toho Brna došli.
No neviem ani, či im náhodou nekrivdím. Sedím si tu za PC a píšem a oni sú už možno na
polceste do Brna.
A čo keď to bol preoblečený Santa Claus?
No ale pozrite si aj tento - už spomenutý - email:
Musím sa s vami podeliť o jeden nechutný a frustrujúci zážitok ktorého som
bol dnes priamym účastníkom.
Bol som dnes v Tatra banke na pobočke v Avione ( Hypernova) v Ružinove vyberať
väčší obnos peňazí. Transakcia prebiehala štandardne, na pobočke takmer nikto,
hlavne pri pokladniach. Z banky som ešte odbehol na poštu zaplatiť šeky a potom
som chcel ísť na Tomášikovu do ČSOBčky. Normálne som odišiel z parkoviska smerom
do Ružinova cez železničné priecestie na Ivánskej ceste. Tam na koľajniciach
stál nejaký blbec na striebornej oktávii zo značkou SC čo chcel silou mocou
odbočiť do ľava smerom na Vrakuňu, napriek tomu, že je tam zákaz odbočenia. Asi
po minúte som na neho zatrúbil a napokon sa pohol doprava tak ako ja. Po pár
metroch som mal pocit že mám asi defekt. Tak som hneď odbočil na parkovisko pri
Kozmose. Vyjdem z auta a naozaj , pravé zadné koleso bolo prázdne. Tak nasratý
ako brigadír začínam z opravou. Keď som dával auto na hever počujem nejaké
šťuknutie. Zdvihnem hlavu a vidím cez okno nejakú postavu v čiernej bunde pri
okne z opačnej strany auta. Tak som sa k nemu okolo auta rozbehol za hlasného
kriku a šľahol som ho kľúčom na povoľovanie matíc do ramena. Ten na mňa vytiahol
pištoľ a s cudzím prízvukom na mňa kričal „ co se stálo? Pókoj, pókoj !“ a
pomaly cúval smerom do sídliska. Kým prišli policajti stihol som akurát vymeniť
koleso. Ukázali mi fotky asi 30 Albáncov a Ukrajincov ktorí operujú v rámci
Ružinova. Nebol tam, ale ešte teraz si na 99% pamätám jeho ksicht. Napokon ma
odprevadili až do druhej banky a počkali kým vyjdem z autom s parkoviska.
To, že idem do banky nevedel nikto, nakoľko som sa tak rozhodol asi 20 minút
pred tým. Pri transakcii nebol okolo mňa nikto a keď som dával peniaze do obálky
snažil som sa postaviť tak, aby nebolo vidno cez presklené okná z vonku. Okrem
mňa, pracovníka za prepážkou a druhého pracovníka, ktorý prišiel potvrdiť moju
identitu a podpis nikto nevedel o aký obnos sa jedná. Ten druhý zamestnanec,
ktorý po kontrole odišiel mal dosť času informovať niekoho vonku. Myslím, že
kvôli pár eurám by asi nestálo za to urobiť takúto vec. Teraz už viem, že aj
auto na prechode neodbáčalo do zákazu iba tak. Za ten čas mohol ktokoľvek zozadu
pribehnúť a prepichnúť mi pneumatiku.
Nikdy som nechápal ľudí v podobnej situácii, ako môžu zabudnúť zamknúť auto, keď
má v aute peniaze. Dnes to už plne chápem. Prší, ponáhľate sa na nejaké
rokovanie a vy musíte vymieňať koleso. Peniaze v aute je asi to posledné na čo
práve myslíte. Našťastie sa tento krát okrem prerezanej pneumatiky nič vážnejšie
nestalo.
PS: Je pred Vianocami. Ľudia zvyknú z banky vyberať väčšie sumy peňazí.
Prepošlite tento mail svojim známym. Ak by sa dostali do podobnej situácie,
možno ich napadne zamknúť auto skôr ako začnú niečo opravovať.
Milan Jurášek, 26.11.2010
pripraviť na tlač | napíšte autorovi: formulárom, alebo jurasek (zavinac) jurasek (bodka) sk