Joga a etické princípy 4 - Astéja
Jama - prvý stupeň osemdielneho systému Rádžajogy - kráľovskej jogy v Jogasútre od mudrca Patandžaliho uvádza nekradnutie - Astéju ako tretí z etických princípov.
Astéja, neprivlastňovanie, nekradnutie
Ako pri predchádzajúcich, už spomenutých zásadách, varujúcich pred násilím a nepravdou, aj nekradnutie treba chápať v širších súvislostiach; nielen na hmotnej úrovni (získavanie majetku a peňazí nečestným spôsobom), ale aj na duchovnej či duševnej úrovni - privlastňovanie si myšlienkového bohatstva druhého.
Vyvarovať sa kradnutia, čiže prisvojovania si vecí, čo nám nepatria, nebude v spoločnosti, ktorá je zameraná na mať, vlastniť ľahké; s porušovaním tohto princípu sa stretávame vo svojom okolí, žiaľ, každodenne. Väčšinou to ľudia ospravedlňujú tým, že sa chcú mať lepšie, že si chcú dopriať. (Nie tak dávno sa "nosilo" také heslo: Kto nekradne, okráda svoju rodinu.)
Vážnou formou astéje je citové vydieranie a snaha privlastňovať si ľudí, ktorých máme radi alebo ktorí majú radi nás; kradneme im vlastne osobnú slobodu, ich životné predstavy a plány. Často práve tých najbližších - deti a partnera - nútime žiť ich vlastný život podľa našich predstáv s cieľom ovládať ich; tým im vlastne nedovolíme dospieť.
Mocenské sklony a prepadnutie sile moci vedú v túžbe vyniknúť, byť lepší aj ku krádeži nápadov, vynálezov a koncepcií vo všetkých oblastiach spoločnosti. V medziľudských vzťahoch vyvoláva zlyhávanie pri dodržiavaní tohto princípu neprajnosť, závisť, žiarlivosť a nenávisť. Tak reagujú tí, ktorí nedoprajú druhým to, čo sa sami v márnej snahe pokúšajú získať; väčšinou pod tlakom okolia a preto, aby sa druhým nielen vyrovnali, ale ich aj predčili. No ako píše známy moravský jogín Josef Tilich: Osobnosťou sa človek nestáva tým, že sa niekomu vyrovná, ale tým, že sa stane sám sebou.
Nekradnutie, čiže astéju trénujeme (podobne ako predchádzajúcu pravdivosť, satju) tak, že si večer v pokoji uvedomíme uplynulý deň a skúmame, či sme sa stále vedeli týchto spomenutých princípov držať, či sme zase niekoho o niečo neobrali.
Pri úprimnej snahe o zlepšenie sa môžeme naučiť byť bdelí aj počas dňa; ak sa pristihneme, že zas by sme si chceli niečo privlastniť, môžeme to kompenzovať opačnou polaritou - dávaním. Niekomu venujeme svoj čas či mu ho svojou pomocou ušetríme, inému môžeme dodať sebadôveru, ďalšiemu dáme ... Príkladov - i spôsobov, ako ich realizovať - vás iste napadne dosť.
Milan Jurášek, 17.12.2007
pripraviť na tlač | napíšte autorovi: formulárom, alebo jurasek (zavinac) jurasek (bodka) sk