Joga a etické princípy 3 - Satja

Zistiť, čo je pravé, skutočné a vedieť to rozlíšiť od klamlivého a neskutočného sa snažili a snažia celé generácie ľudí v chrámoch vedy, v kláštoroch či v asketickej samote. Už mudrci starej Indie si uvedomovali neľahké odpovede na tieto zdanlivo jednoduché otázky. Svoje rozjímania začínali modlitbou – Gajatrí mantrou:
Veď ma od nepravdy k pravde, vyveď ma z temnoty k svetlu...

Pravdivosť veľmi pomáha pri jogovom napredovaní. Na to, aby sme boli pravdiví, však potrebujeme dávku statočnosti. Vykoreniť tento zlozvyk upravovania skutočnosti nebude jednoduché; už ako deti sme sa naučili, že nehovoriť pravdu je často pre nás výhodnejšie.

Okrem vedomej lži sú ďalšou záludnosťou polopravdy, väčšinou ich použijeme bez toho, aby sme si ich uvedomili - aj pri nich si niečo či seba prikrášlime, získavame určitú výhodu, zvyšujeme si sebavedomie, prípadne berieme prehnané ohľady na druhých.

V cvičení pravdivosti začneme najlepšie tým, že sa snažíme byť pravdiví najprv sami k sebe. Znovu prehodnotíme svoje predstavy o sebe a svojom okolí, zhodnotíme svoje priveľké či primalé schopnosti, opakované neúspechy, nepochopenie druhými, neuznanie talentu, nevydarené či naopak dokonalé manželstvo. Prebudenie z takýchto a podobných lží býva často bolestné, ale je to jediná cesta, ako aktívne pracovať na vlastnom vývoji.

Až potom môžeme začať s pravdivosťou aj voči druhým, stále však máme na pamäti minule spomenutý etický princíp: neubližovanie - Ahinsu.

Z pohľadu spoločenskej morálky môžeme považovať pravdivosť za určujúcu hodnotu úrovne nielen jednotlivca, ale aj rodiny či spoločnosti. Ak je v čele rodiny či štátu jednotlivec, ktorého myšlienky, slová a činy sú v rozpore, dá sa očakávať, že ostatní to vnímajú, budú sa ho snažiť napodobňovať a žiť rovnako ako on (na úkor druhých). Trvalé rozpory medzi pravdou a lžou vytvárajú napätie a disharmóniu, vyčerpávajú a nakoniec spôsobia ochorenie ako jednotlivca, tak aj rodiny či spoločnosti (s prejavmi nedôvery a túžby sa z takejto spoločnosti vymaniť). Tento stav vedie k rozpadu rodín, spoločenstiev aj štátov. Túto skutočnosť môžu zmeniť iba tí, ktorí v čele skupiny, spoločnosti, štátu či rodiny žijú viditeľne čistý, nasledovaniahodný život.

Satju, čiže pravdivosť cvičíme tak, že sa snažíme (najlepšie večer, v pokoji) spätne si premietnuť uplynulý deň a uvedomiť si, kedy sme sa pravdy držali a kedy sa nám to nedarilo, aj aké pohnútky nás k tomu viedli. Ak si to pravidelným cvičením osvojíme, zistíme, že jasnejšie vnímame, kedy sa naša myseľ drží pravdy, dokážeme lepšie kontrolovať svoju reč a tak sa hneď v zárodku môžeme vyhnúť nepravdám.