Anthony de Mello: Cesta k láske

Jej autor, jezuitský mních, žijúci v Indii, nie je u nás neznámy. V tejto knižke nám predkladá krátke zamyslenia, krátke meditácie nad citátmi z evanjelií. Už názvy sú príznačné: Zisk a strata, Ucho ihly, Nebo na dosah, Nezostane kameň na kameni, Buďte ako deti, Milujte jeden druhého, Neobzerajte sa späť, Milujte svojich nepriateľov, Bdite, Nesúďte, Pozrite sa na poľné ľalie, Stratiť a nájsť a mnohé ďalšie.

Vybral som pre vás nasledujúcu:

Hora a modlitba

 Keď ich prepustil, vystúpil na horu, aby sa osamote modlil.
Matúš 14:23

Napadlo vás niekedy, že milovať môžete, iba keď ste sami? Čo to znamená milovať? Znamená to vidieť osobu, vec alebo situáciu také, aké naozaj sú a nie ako si ich predstavujete, reagovať na ne tak, ako si zaslúžia. Nemôžete milovať niečo, čo ani nevidíte.

A čo vám bráni vo videní? Vaše pojmy, kategórie, predsudky a projekcie, potreby a uľpievanie, nálepky, ktoré ste si na základe prostredia a doterajších skúseností vytvorili. Vidieť je najnáročnejšia úloha, akú vôbec môže ľudská bytosť podstúpiť. Pretože vyžaduje ukáznenú a bdelú myseľ, a väčšina ľudí omnoho radšej upadne do mentálnej lenivosti, než by si dávala tú prácu vidieť každú osobu a vec nanovo v každučkom okamihu.

Už opustiť svoju pozíciu vo vonkajšom svete je dosť náročné. Ale videnie vyžaduje niečo ešte bolestnejšie. Zbaviť sa vlády, ktorú nad vami uplatňuje spoločnosť; vlády, ktorej chápadlá natoľko vrástli do samotných koreňov vášho bytia, že zbaviť sa ich znamená roztrhať sám seba na kusy.

Ak chcete tomu viac porozumieť, predstavte si malé dieťa, ktorému dajú okúsiť drogu. Ako sa mu droga dostáva do tela, stane sa závislé a celá jeho bytosť volá po droge. Byť bez tej drogy je tak neznesiteľné, že sa zdá omnoho lepšie umrieť.

Presne toto vám urobila spoločnosť, keď ste boli deti. Nesmeli ste sa radovať zo zdravej a hodnotnej výživy života: práce, hry, spoločnosti ľudí a radostí zmyslov a mysle. Dali vám okúsiť drogu nazvanú Pochvala, Uznanie, Pozornosť, drogu nazvanú Úspech, Prestíž, Moc. Okúsili ste tieto veci, stali ste sa na nich závislí a začali ste sa báť, že o ne prídete. Obávali ste sa vyhliadok na prehru, chybu, kritiku zo strany druhých. A tak ste sa stali zbabelo závislí na ľuďoch a stratili ste slobodu. Druhí majú teraz moc učiniť vás šťastnými či nešťastnými. A hoci vás ničí trápenie, ktoré to so sebou prináša, zisťujete, že ste úplne bezmocní. Nie je minúta, kedy by ste neboli, vedome či nevedome, naladení na reakcie druhých, kedy by ste nepochodovali v rytme ich požiadaviek. Keď si vás niekto nevšíma alebo vás odsudzuje, zažívate tak neznesiteľnú samotu, že sa priplazíte naspäť k ľuďom a prosíte o utešenie známych ako Opora, Povzbudenie, Upokojenie. Žiť s ľuďmi za takýchto podmienok predstavuje nekonečný stres, ale žiť bez nich prináša muky osamelosti. Už ste stratili schopnosť jasne ich vidieť takých, akí sú a primerane na nich reagovať, pretože väčšinu vášho vnímania vám zatemnila potreba drogy.

Následky tohoto všetkého sú údesné a nevyhnuteľné: ste neschopní kohokoľvek a čokoľvek milovať. A ak chcete milovať, musíte sa naučiť znovu vidieť. Ak chcete vidieť, musíte sa vzdať svojej drogy. Musíte zo svojho bytia vytrhať korene spoločnosti, ktoré zarástli až do špiku kostí. Musíte z toho vystúpiť. Navonok pôjde všetko tak ako predtým, aj naďalej budete na svete, ale nebudete už z tohoto sveta. A vo svojom srdci budete konečne slobodní a celkom sami. Len v tomto osamotení, v naprostej samote tá závislosť a chcenie umierajú a schopnosť milovať sa rodí. Lebo človek už nevidí druhého človeka ako prostriedok k uspokojeniu svojej závislosti.

Iba ten, kto sa o to pokúsil, pozná muky tohoto procesu. Je to, ako keď pozývate sami seba na smrť. Je to ako chcieť od úbohého narkomana, aby sa vzdal tej jedinej radosti, ktorú pozná, a nahradil ju chuťou na chlieb a ovocie, na čerstvý ranný vzduch a lahodnosť vody v horskom potôčiku, zatiaľ čo sa úporne snaží zvládnuť abstinenčné príznaky a prázdnotu, ktorá sa v ňom po vysadení drogy rozprestrela. Pre jeho horúčkovitú myseľ neexistuje nič, čo by tú prázdnotu mohlo zaplniť, okrem jeho drogy. Dokážete si predstaviť život, v ktorom odmietnete mať radosť aj z jediného slova pochvaly či uznania, či opretia sa o niekoho rameno; v ktorom nie ste na nikom citovo závislí, takže už vás nikto nemôže urobiť šťastným či nešťastným; v ktorom odmietnete kohokoľvek potrebovať, byť pre niekoho jedineční či nazvať niekoho svojím? Aj vtáci majú svoje hniezda a líšky svoje nory, ale vy nebudete mať kde hlavu zložiť na svojej ceste životom.

Ak sa však dostanete niekedy tak ďaleko, napokon spoznáte, čo to znamená vidieť zrakom jasným a neskaleným strachom a chcením. A poznáte, čo to znamená milovať. Avšak aby ste sa dostali do tejto ríše lásky, musíte prejsť utrpením smrti. Pretože milovať ľudí znamená usmrtiť v sebe potrebu po ľuďoch a byť celkom sám.

Ako to môžete niekedy dosiahnuť? Neustále vedomou mysľou a nekonečnou trpezlivosťou a súcitom, ktorý by ste mali pre narkomana. Tak isto pomôže, keď sa budete venovať činnostiam, do ktorých sa môžete celkom vložiť, činnostiam, ktoré robíte tak radi, že keď ich robíte, úspech, uznanie a pochvala pre vás nič neznamenajú. Pomôže aj to, keď sa navrátite k Prírode: odožeňte davy, bežte do hôr a tam sa ticho rozprávajte so stromami a kvetmi, zvieratami a vtákmi, s morom, oblohou, oblakmi a hviezdami. Potom zistíte, že vás srdce zaviedlo do šírošírej púšte samoty. Ale keď tam chvíľku zotrváte, púšť naraz vykvitne v Lásku. Vaše srdce sa rozospieva. A nastane večná jar.

Na záver by som rád odcitoval časť úvodu:
Otvorte sa vždy jednej z týchto meditácií a noste ju v sebe celý deň. Zasypte jeho pravdy otázkami, premýšľajte nad jeho myšlienkami a potom ostaňte v tichu. Pocítite, ako sa vo vašom vnútri odohráva nenásilný prerod, ako prežívate niečo obrodzujúce - pochopenie, a ako sa vo vás rozlieva ten úžasný pokoj, ktorý sa v človeku rozhostí, keď pozoruje hviezdy alebo východ slnka, alebo keď v očiach milovaného zachytí pohľad plný lásky. Taký je účinok týchto klenotov duchovnosti. Stačí len, keď k nim pristúpite s milujúcim srdcom a otvorenou mysľou.

uverejnené v Spravodaji Jogovej spoločnosti č.3/2000