Rúmí a súfizmus - úvod do islamskej mystiky

uverejnené v Spravodaji Jogovej spoločnosti č.4/1999

Ďalšie moje stretnutie s ním bolo v úžasnom filme Baraka, kde sme mohli vidieť priamo zábery z dervišských tancov. Už majestátnosť a mystickosť prípravy, vznešený pokoj tancujúcich aj ich Majstra na mňa vtedy hlboko zapôsobili. 

Hľa, toto napísal duchovný otec súfí, básnik a mystik Rúmí o samá´, kozmickom tanci tančiacich dervišov:

Ó deň, vstaň! Atómy tančia,
Duša, bez seba v extáze, tančí:
Do ucha ti zašepkám, kam vedie tanec.
Všetky atómy, na vzduchu i na púšti,
Vedz dobre, patria šialencom.
Každý atóm, blažený či biedny,
Je zamilovaný do Slnka, o ktorom sa nedá povedať nič.

Jasnovidec, ktorý v storočí Ľudvíka svätého napísal, že keď rozbijeme atóm, nájdeme v ňom zmenšeninu našej slnečnej sústavy, a ktorý tri storočia pred Koperníkom vedel nielen to, že sa Zem otáča okolo Slnka, ale aj to, že planét je deväť, na čo sme prišli až v roku 1930... toto píše v úvode knihy autorka Eva de Vitray-Meyerovitch.

Rúmího život je obklopený legendou, rovnako, ako život svätého Františka, jeho súčasníka. V islamskom svete, vo svete s osemsto miliónmi vyznávačov je zbožňovaný, jeho verše sa citujú všade, snáď iba Korán, slovo Prorokovo pokladajú za vyššie. On sám a ani jeho žiaci nerobili rozdiel medzi náboženstvami a v Konyi, kde založili prvý kláštor, boli v tej dobe príhodné podmienky; vyskytovali sa tam všetky. Odtiaľ sa rád Taríqa Mauláwíja rozšíril po celej Osmanskej ríši, od Indie až po Balkán. O jeho vážnosti svedčí fakt, že hlava Rádu sedem storočí odovzdávala sultánom odznaky ich moci pri ich nástupe na trón. 

Konya je teraz pútnickým miestom, a jej zázračná aura pretrváva veky. Už podľa Frýgov bola Konya prvá, ktorá sa vynorila po potope. Bola obývaná už šesť tisícročí pred Kristom a susedila s najstarším známym mestským sídliskom, Catal-Hüyükom, ktoré malo už pred 9000 rokmi vyspelú kultúru. Odtiaľ pochádza aj anatolský mýtus o Bohyni Matke, neskôr uctievanej ako Artemis a Diana. Mesto tajomnej ríše Chetitov, mesto svätého Pavla, apoštolov Barnabáša a Lukáša, prvých kresťanských obcí, križovatka medzi Východom a Západom, to všetko bola a je Konya.

Hlavné dielo Maulána Džaláluddína Rúmího je veľká poéma s asi 45.000 veršami v šiestich knihách, Mathnawí. Sú tu legendy a tradície, citáty z Koránu, námety z ľudovej poézie, úsmevné príhody; všetko dohromady tvorí mystický epos. Jeho najznámejšia lyrika sú štvorverššia Rubáíjat a tiež Mystické ódy a prozaické dielo Fíhi má fíhi.

Ponúkam vám niekoľko citácií z knihy: 

Hľadaj odpoveď na rovnakom mieste, odkiaľ prišla otázka. 
Mathnawí.

Bolesť sa zrodí z pohľadu vrhnutého do vlastného vnútra a toto utrpenie nás donúti preniknúť za oponu. 
Mathnawí.

V súfizme je láska dušou vesmíru, vďaka láske sa človek snaží vrátiť ku zdroju, v konečnom dôsledku všetko stojí na láske. V tradičnej Dávidovej modlitbe sa hovorí: Pane, daj aby som Ťa miloval; daj, aby som miloval tých, ktorí Ťa milujú; daj, aby som konal skutky, ktoré mi získajú Tvoju lásku; daj, aby mi bola Tvoja láska milšia, než ja sám, moja rodina a môj majetok.
K tomu Rúmí hovorí: Láska je plameň, ktorý spaľuje všetko, keď sa zodvihne, zostane len Boh.

Keď sa muž a žena stanú jedným, Ty si ten Jediný;
keď sa zahladí Jednota, ty si tá Jednota.
Ty si stvoril toto Ja a toto My,
aby si sa mohol sám so sebou hrať hru na zbožňovanie.
Aby sa všetky Ja a Ty stali jedinou dušou
a nakoniec sa vnorili do Milovaného.
Mathnawí.

Na otázku: Existuje kratšia cesta k Bohu ako modlitba? Rúmí odpovedal:
Zasa len modlitba. Ale modlitba nie je len táto vonkajšia forma. Tá je telom modlitby; formálna modlitba má začiatok a koniec a každá vec, ktorá predpokladá začiatok a koniec je telom. 
Takbír (prehlásenie zvrchovanej veľkosti Boha) je začiatok modlitby, a salam (prianie mieru celému svetu) je jej koniec. 
A tiež vyznanie viery (šaháda) nie je len to, čo hovoríme ústami: pretože aj tieto slová majú svoj začiatok a koniec; všetko, čo je vyjadrené písmenami a zvukmi a čo má počiatok a koniec je forma a telo.
Ale duša modlitby je nepodmienená a nekonečná, nemá začiatok ani koniec. Sami proroci nám priniesli modlitbu a Prorok, ktorý nás ju naučil, povedal: Prežívam s Bohom okamžiky, ktoré nemôže dosiahnuť ani prorok, ani anjel, blízky Bohu. 
Dušou modlitby teda nie je len jej forma: ona pripravuje pohltenie v Bohu a stratu vedomia. Všetky formy zostávajú na povrchu. V duši už nie je žiadne miesto, ani pre Gabriela, ktorý je čistým duchom.
Fíhi má fíhi.

Preto si zdanlivo mikrokozmos, preto si v skutočnosti makrokozmos.
Z pohľadu zmyslov je pôvodcom ovocia konár;
ale v skutočnosti konár vznikol kvôli ovociu.
Keby záhradník netúžil po ovocí a nedúfal by v neho,
prečo by zasadil strom?
Mathnawí.

Srdce nie je nič iného než More svetla ...
miesto, kde je možné vidieť Boha. 
Mathnawí.

Milan

uverejnené v Spravodaji Jogovej spoločnosti č.4/1999